V preklade je to piesvitnosť ale myslí sa tým, viditeľnosť prúdenia financií, zdrojov, zámerov a riešení.
Skutočný voľný trh a skutočná ľudskosť by možno vedeli nájsť rovnováhu ale ani jedno nemáme k dispozícii. Voľný trh a “dokonalá” konkurencia by mohol skutočne fungovať ako voľný, keby mali všetci ľudia prístup ku všetkým informáciám, teda bola by dokonalá infomovanosť.
„Trh“ z učebníc ekonómie nie je reálnym trhom
Dá sa takisto pochybovať, či je reálne existujúci trhový mechanizmus presne tým istým trhom, o ktorom hovoria liberálni ekonómovia. Pravda je skôr taká, že neoklasickí aj neoliberálni ekonómovia hovoria o ideálnom trhu, v ktorom funguje dokonalá konkurencia a dokonalá informovanosť, a reálne existujúci trh sa vníma ako odchýlka od tohto ideálu. Ibaže, ako upozorňuje ekonóm G. B. Richardson, keby v realite existovala dokonalá informovanosť všetkých aktérov trhového procesu, nikdy by sa neboli vykonali žiadne významnejšie investície. Ak by totiž príležitosť výhodne investovať vnímali všetci potenciálni konkurenti rovnako, nikto by z potenciálnej investície nemal zisk. Nedokonalá informovanosť (lepšia u jedných, horšia u druhých) je teda esenciálnym predpokladom fungovania reálneho trhu. Inými slovami, trh zákonite musí fungovať deformovane, pretože inak by bol nefunkčný. Odvolávať sa na modely ideálneho trhu môže byť často zavádzajúce. Ideálne modely neoklasických ekonómov môžu viesť k nekorektným záverom o realite. To je aj jedna zo základných námietok, ktoré voči týmto modelom, odtrhnutým od konkrétnych historických a kultúrnych reálií, sformuloval slávny švédsky ekonóm Gunnar Myrdal, laureát Nobelovej ceny za ekonómiu.
Realita sa veľmi často líši od idealistických predstáv liberálnych teoretikov. Žiaden ideálny trh z učebníc ekonómie neexistuje. Rovnako ako neexistuje dokonalá konkurencia, resp. dokonalá trhová súťaž. V korporatívnom kapitalizme je čoraz častejší fenomén vzájomných dohôd medzi veľkými konkurentmi a ťažko preto hovoriť o ideálnom trhovom správaní firiem. Ako tvrdí kanadský filozof Kai Nielsen, trh rovných nezávislých indivíduí je ideologický obrázok. Dnes je realitou skôr korporatívny kapitalizmus, v ktorom majú najväčšiu moc obrovské ekonomické giganty, premknuté byrokratickým duchom a špekulatívnymi záujmami. Podľa amerického filozofa Benjamina Barbera je obrázok malých podnikateľov, ktorí úmornou prácou naakumulujú základný kapitál a uspokojovaním potrieb spotrebiteľov tento kapitál poctivou prácou zveľaďujú, súperiac s rovnako malými konkurentmi v prostredí slobodnej výmeny, asi tak podobný súčasnej realite, ako bol Marxov ideál podobný sovietskemu experimentu. Barber odmieta vidieť súčasný korporatívny kapitalizmus cez prizmu buržoázneho ideálu súťaže malých podnikateľov a ako tvrdí, neexistuje dôvod, aby sme sa zbavovali svojich sociálnych práv a hodnoty spravodlivosti kvôli idealizovanému trhu, ktorý v skutočnosti aj tak neexistuje.
z článku Ľuboša Blahu Zabudnime na ekonomický rast, ide o prežitie!
Ako sa vyrába “náš” SÚHLAS, si môžete po slovensky pozrieť v dokumente venovanom práci Noama Chomskeho Manufacturing Consent
"O podprahovej manipulácii a reklame subliminal manipulation
Ako sa to dá na Slovensku, sa dočítate v článku: Keď úradník musí šetriť
A začnite zverejnením tých výdavkov, aby občania vedeli, že sa s nimi vôbec chcete baviť. Stačí obyčajný web a dobrá vôľa. Urobte to, čo napríklad už vyše roka robí mesto Šaľa – zverejňuje informácie o služobných cestách, o používaní telefónov, zmluvy, došlé faktúry, dotácie…